Control of Mind and Senses – Utthaana Path
Continuing the daily readings from उत्थान पथ (Path to a Spiritual High), here is the selection from Bhagvadgita for Tuesdays. These slokas highlight what we need to do to control the mind and senses.
Lord Krishna agrees that it is very difficult to control the mind and senses and encourages us to ‘try and try again, until we succeed.’
इन्द्रियों व मन का निग्रह
indriyoṁ va mana kā nigraha
कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन्।
इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते॥ ३-६॥
karmendriyāṇi saṁyamya ya āste manasā smaran |
indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate || 3-6||
यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभतेऽर्जुन।
कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते॥ ३-७॥
yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate’rjuna |
karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate || 3-7||
कर्मेंद्रियों को रोक जो मन से विषय-चिन्तन करे।
वह मूढ़ पाखण्डी कहाता दम्भ निज मन में भरे॥ ३। ६॥
karmeṁdriyoṁ ko roka jo mana se viṣaya-cintana kare |
vaha mūṛha pākhaṇḍī kahātā dambha nija mana meṁ bhare || 3| 6||
जो रोक मन से इन्द्रियाँ आसक्ति बिन हो नित्य ही।
कर्मेन्द्रियों से कर्म करता श्रेष्ठ जन अर्जुन वही॥ ३। ७॥
jo roka mana se indriyāṁ āsakti bina ho nitya hī |
karmendriyoṁ se karma karatā śreṣṭha jana arjuna vahī || 3| 7||
He who sits
Suppressing all the instruments of flesh,
Yet in his idle heart thinking on them,
Plays the inept and guilty hypocrite:
But he who, with strong body serving mind,
Gives up his mortal powers to worthy work,
Not seeking gain, Arjuna! such an one
Is honourable.
तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः।
वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥ २-६१॥
tāni sarvāṇi saṁyamya yukta āsīta matparaḥ |
vaśe hi yasyendriyāṇi tasya prajñā pratiṣṭhitā || 2-61||
उन इन्द्रियों को रोक बैठे योगयुत मत्पर हुआ ।
आधीन जिसके इन्द्रियाँ दृढ़प्रज्ञ वह नित नर हु आ ॥ २। ६१॥
una indriyoṁ ko roka baiṭhe yogayuta matpara huā |
ādhīna jisake indriyāṁ dṛṛhaprajña vaha nita nara huā || 2| 61||
Let him conquer this, and sit
On Me intent. That man alone is wise
Who keeps the mastery of himself!
असंशयं हि महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम्।
अभ्यासेन तु कौन्तेय वैराग्येण च गृह्यते॥ ६-३५॥
asaṁśayaṁ hi mahābāho mano durnigrahaṁ calam |
abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate || 6-35||
चंचल असंशय मन महाबाहो कठिन साधन घना।
अभ्यास और विराग से पर पार्थ होती साधना॥ ६। ३५॥
caṁcala asaṁśaya mana mahābāho kaṭhina sādhana ghanā |
abhyāsa aura virāga se para pārtha hotī sādhanā || 6| 35||
Hero long-armed! beyond denial, hard
Man’s heart is to restrain, and wavering;
Yet may it grow restrained by habit, Prince!
By wont of self-command.
यतो यतो निश्चरति मनश्चञ्चलमस्थिरम्।
ततस्ततो नियम्यैतदात्मन्येव वशं नयेत्॥ ६-२६॥
yato yato niścarati manaścañcalamasthiram |
tatastato niyamyaitadātmanyeva vaśaṁ nayet || 6-26||
यह मन चपल अस्थिर जहाँ से भाग कर जाये परे।
रोके वहीं से और फिर आधीन आत्मा के करे॥ ६। २६॥
yaha mana capala asthira jahā se bhāga kara jāye pare |
roke vahīṁ se aura phira ādhīna ātmā ke kare || 6| 26||
But, as often as the heart
Breaks- wild and wavering- from control, so oft
Let him re-curb it, let him rein it back
To the soul’s governance;
यो मां पश्यति सर्वत्र सर्वं च मयि पश्यति।
तस्याहं न प्रणश्यामि स च मे न प्रणश्यति॥ ६-३०॥
yo māṁ paśyati sarvatra sarvaṁ ca mayi paśyati |
tasyāhaṁ na praṇaśyāmi sa ca me na praṇaśyati || 6-30||
जो देखता मुझमें सभी को और मुझको सब कहीं।
मैं दूर उस नर से नहीं वह दूर मुझसे है नहीं॥ ६। ३०॥
jo dekhatā mujhameṁ sabhī ko aura mujhako saba kahīṁ |
maiṁ dūra usa nara se nahīṁ vaha dūra mujhase hai nahīṁ || 6| 30||
And who so thus
Discerneth Me in all, and all in Me,
I never let him go; nor looseneth he
Hold upon Me;
ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते॥ ५-३॥
jñeyaḥ sa nityasaṁnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvo hi mahābāho sukhaṁ bandhātpramucyate || 5-3||
है नित्य संयासी न जिसमें द्वेष या इच्छा रही।
तज द्वन्द्व सुख से सर्व बन्धन-मुक्त होता है वही॥ ५। ३॥
hai nitya saṁyāsī na jisameṁ dveṣa yā icchā rahī |
taja dvandva sukha se sarva bandhana-mukta hotā hai vahī || 5| 3||
That is the true Renouncer, firm and fixed,
Who- seeking nought, rejecting nought- dwells proof
Against the “opposites.” O valiant Prince!
In doing, such breaks lightly from all deed:


October 22nd, 2009
shree

Posted in
Tags: 
[...] – उन्नति का मार्ग मंगलवार – इन्द्रियों व मन का निग्रह बुधवार – श्री कृष्ण को अतिशय प्रिय [...]